Príkazový riadok a operačný systém Windows

 Príkazový riadok / command prompt

Predslov

Na písanie tohto článku používam informácie z dvoch zdrojov. Jednak je to kniha, ktorú napísal Michal Politzer a jej názov je Windows XP tajemství a kouzla Příkazového řádku. Kniha vyšla vo vydavateľstve Computer Press v Prahe roku 2003. Neskôr k týmto informáciám z knihy budem pridávať informácie z oficiálnej stránky Microsoftu.

Stručný popis použitia príkazového riadku

S malými obmenami informácie z obalu spomínanej knihy:

• Ako zrýchliť prácu so súbormi
• Ako automaticky spracovávať dáta
• Ako administrovať užívateľov počítača
• Ako používať skryté funkcie operačného systému Windows
• Ako zautomatizovať pravidelné činnosti
• a mnoho ďalšieho

 Základné pojmy

Vo Windows 2000 a Windows XP sa príkazový riadok spúšťa spustením príkazu cmd. Existuje preň ikona v ponuke Štart, ktorá má názov "Command prompt" alebo v jazykovo lokalizovaných verziách operačného systému Windows názov "Príkazový riadok". Tento príkaz možno vyvolať aj stlačením kláves Win+R . Existuje v dvoch verziách. Jedna je pre bežných užívateľov a druhá pre administrátora operačného systému.

Po spustení príkazového riadku sa otvorí okno, do ktorého je možné písať príkazy. 

Tomuto oknu sa hovorí slangovo aj konzola (moja poznámka nad rámec kontextu spomínanej knihy).

Príkazový riadok umožňuje zadať v jeden okamih iba jeden príkaz a tento sa píše do jedného riadku. Odtiaľ pomenovanie "príkazový riadok".

Príkazy zadávané do príkazového riadku sú jednoslovné a predstavujú názvy základných spustiteľných programov, ktorým sa pridávajú ďalšie znaky, ktoré predstavujú parametere. Pomenovanie závisí od literatúry a autora. Autor spomínanej knihy uprednostňuje pomenovanie parametre.

Striktne povedané parametre od seba oddeľuje medzera. Ak má parameter obsahovať medzery, napríklad ide o nejaký textový reťazec, treba ho uzavrieť do dvojitých úvodzoviek. 

Ak parameter začína znakom spojovník "-" alebo lomítko "/" spravidla označuje takzvaný prepínač (anglicky option). Hneď nasledujúci parameter alebo nasledujúce parametre predstavujú riadiace vstupy platné pre daný prepínač. Niekedy prepínač nevyžaduje žiaden riadiaci vstup. (Paragraf je výlučne môj)

Na výstup, ktorý vyprodukuje program, má nezriedka vplyv aj zvolené poradie, v ktorom sa uvádzajú parametre. 

Súbor (anglicky file), adresár (anglicky folder alebo pred operačným systémom Windows 95 aj anglicky directory), stromová štruktúra (príkaz tree). Najvyššie v stromovej štruktúre adresárov je koreňový adresár. (anglicky root directory). Každý logický disk obsahuje práve jeden koreňový adresár. Adresáru, ktorý sa nachádza vo vnútri iného adresára hovoríme pod-adresár. V príkazovom riadku je aktuálny vždy iba jeden adresár.

Pojem príkazový riadok má dva významy. Myslí sa pod ním samotné okno, ktoré predstavuje konzolu pre zadávanie príkazov a zobrazovanie ich výstupov. Iným významom je samotný jeden riadok, do ktorého sa zadáva príkaz a ten sa označuje jednoducho ako prompt. Prompt má jednak ľavú časť, kde sa zobrazujú isté systémové parametre ako cesta (anglicky path) k aktuálnemu adresáru, prípadne dátum a čas, či iné systémové parametre. A jednak pravú časť, kam sa píšu samotné príkazy. Parametre príkazového riadku sa menia príkazom prompt s príslušnými prepínačmi s parametrami.

Na orientáciu v adresároch sa používajú absolútne a relatívne cesty. 

V parametroch sa používajú rôzne zástupné znaky, ako hviezdička "*", ktorá reprezentuje ľubovoľný počet rôznych znakov, alebo otáznik "?", ktorý reprezentuje jeden ľubovoľný znak. Kombinácia zástupných znakov a obvyklých znakov abecedy predstavuje takzvanú masku. Napríklad zápis *.txt predstavuje všetky textové súbory.

Presmerovanie vstupu a výstupu sa deje pomocou znakov lomítka "<" a spätného lomítka ">". Prípadne dvojitého lomítka "<<" a dvojitého spätného lomítka ">>". V jednom prípade ide o plnenie obsahu prepisovaním (anglicky overwrite) a v druhom plnenie obsahu pridávaním na koniec (anglicky append). 

Činnosť príkazového riadku ovplyvňujú rôzne premenné. Jednak tie systémové, jednak tie definované užívateľom. 

Zoznam všetkých príkazov dostupných pod príkazovým riadkom získame napísaním príkazu help. 

Nápoveda k príkazu sa získa pomocou prepínača "/?".  Jednoduchý popis príkazu získame zadaním príkazu help nasledovaným názvom príkazu, o ktorom chceme informácie.

Základným príkazom je príkaz echo, ktorý vypíše text na obrazovku. Pomyselný základný program, ktorý vypíše povestný text "Hello world" by sa zadal jedným príkazom

echo Hello world 

Príkazy je možné zadávať interaktívne v príkazovom riadku, alebo je možné ich zapísať všetky do jedného súboru, ktorý má spravidla príponu .bat a hovorí sa mu dávkový súbor. Jeden dávkový súbor je možné volať z iného dávkového súboru. Takto dávkový súbor vlastne predstavuje primitívnu procedúru, akúsi obdobu toho, čo poznáme z vyšších programovacích jazykov. Dávkovému súboru je možné predávať parametre. Iný dávkový súbor spustíme z určitého dávkového súboru pomocou príkazu call.

Príkazový riadok pozná dva spôsoby volania iných dávok. Ide o to, či po zavolaní inej dávky sa príkazy vykonávajú paralelne, alebo sekvenčne. Túto tému, ale budem rozoberať na inom mieste. Dnes na ňu nie som pripravený.